Budova

V našej súčasnej budove na Grösslingovej 18, navrhnutej architektom Ödönom Lechnerom, sídlime s krátkymi prestávkami od roku 1908.

Secesná budova bola postavená v rokoch 1906-08 a v rokoch 2007-09 prešla kompletnou rekonštrukciou. Má tri nadpodlažné poschodia v pôdoryse písmena L s vysokými stropmi a presvetlenými priestormi, ktoré sú doplnené dvoma podzemnými podlažiami v centrálnej časti. Budova je bohato zdobená zvonku i zvnútra, podobne ako i plot okolo celého areálu školy. Po rekonštrukcii má budova naspäť svoju pôvodnú žlto-sivú (fasáda), respektíve zeleno-okrovo-bielu (vnútro), respektíve sivo-zelenú (oplotenie) farebnú kombináciu.

Samotná budova bola v roku 1963 vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku, oplotenie sa k nej pridalo v roku 2012.

Susediaci Modrý kostolík (Kostol svätej Alžbety) bol postavený v rokoch 1909-13, rovnako podľa návrhu Ö. Lechnera, ako kaplnka našej školy. V súčasnosti okrem dobrých susedských vzťahov nemáme žiadny oficiálny vzťah.

Obe stavby sa nachádzajú v centre Bratislavy, v tzv. „bratislavskom SoHo“, avšak mimo hlučných hlavných ciest a v blízkosti parkov (Šafárikovo a Jakubovo námestie, Medická záhrada či Sad Janka Kráľa) a sú ľahko dopravne dostupné pešo, bicyklom, MHD či autom.

Ödön Lechner (1845-1914) bol maďarský architekt tvoriaci v secesnom štýle.

Grösslingová ulica dostala svoje meno po dunajskej rybe hrúz, ktorá sa po nemecky povie Kressling.

Počas svojej prevádzky od roku 1627 sme sídlili v nasledovných budovách:

Prvá budova (Kapitulská ulica)

V prvých rokoch (1627-1633) sme sídlili v budove nájomného domu na začiatku Kapitulskej ulice.

Prvá vlastná budova (Kapitulská 26)

Spolu so založením školy sa na podnet kardinála Pázmaňa začalo aj s výstavbou našej prvej vlastnej budovy na Kapitulskej ulici číslo 26 oproti Dómu sv. Martina. Vyučovanie sa tam presunulo v roku 1633 a zostali sme tam až do roku 1714.

Budova bola postavená v slohu neskorej renesancie. V roku 1963 bola vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku.

Napriek trom storočiam je budova často ešte aj dnes známa medzi Staromešťanmi pod názvom Jezuitské kolégium. Pravdepodobne aj vďaka zachovalému tympanónu, ktorý zdobí znak jezuitov, Pázmaňov rodový erb a latinský nápis:

PETRVS PAZMANY S(ANCTAE) R(OMANAE) E(CCLESIAE) CARDINALIS ARCHIEPISCOPVS STRIGONIENSIS COLLEGIVM HOC SOCIETATI IESV – ANNO CHRI MDCXXX

Peter Pázmaň, svätej rímskej cirkvi kardinál a ostrihomský arcibiskup, kolégium pre Spoločnosť Ježišovu, roku pána 1630.

V budove sa dňa 9. decembra 1919 uskutočnilo slávnostné otvorenie Univerzity Komenského (UK) a následne tam roky sídlil jej rektorát. V súčasnosti tam po Právnickej fakulte sídli Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK.

Ďalšia budova (Kostolná 1)

V roku 1714 sme sa presunuli do budovy po bývalej evanjelickej škole na Kostolnú ulicu číslo 1. Z dnešného pohľadu do budovy na Primanciálnom námestí vedľa bratislavského magistrátu, vtedy väčšia časť budovy stála práve na mieste, kde dnes stojí budova magistrátu. Z južnej strany budova susedí s jezuitským Kostolom Najsvätejšieho Spasiteľa.

V budove sme fungovali do roku 1786 a v súčasnosti v nej sídli Teologická fakulta Trnavskej univerzity.

Druhá vlastná budova (Klariská 5)

Od roku 1786, až do presťahovania sa do súčasnej budovy, sme sídlili na Klariskej ulici číslo 5, kde sme budovu bývalého kláštora Klarisiek zdieľali (do roku 1851) s Právnickou akadémiou presťahovanou z Trnavy.

Počiatky kláštora Rádu svätej Kláry siahajú do konca 13. storočia, avšak budova sa do súčasnej podoby dostala hlavne po neskororenesančnej prestavbe v polovici 17. storočia. Budova sa nachádza v tesnom susedstve Kostola Povýšenia svätého Kríža. V roku 1963 bola vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku.

Nad zdobeným nárožným portálom, ktorý slúži ako hlavný vstup do areálu Klarisiek, je trojuholníkový tympanón s latinským nápisom:

PETRVS S(ANCTAE) R(OMANAE) E(CCLESIAE) CARDINALIS PAZMANI ARCHIEP(ISCOPUS) STRIGON(IENSIS) HOC CLAVSTRVM RVINOSVM DIRVIT A FVNDAMENTIS AD SVMITATEM DEDVXIT OPEREQ(UE) IMPERFECTO OB(II)T ANNO MDCXXXVII DIE XIX MARTI. EMERICVS LOSI ARCHIEP(ISCOPUS) STRIGON(IENSIS) FELICITER FIN(IVI)T BENEDIXIT VIRGINES SVB REGVLA S(ANCTAE) CLARAE DEO DICATAS INTRODVXIT ANNO MDCXXXX

Petrovej, svätej rímskej cirkvi kardinál, Pázmany, arcibiskup ostrihomský tento kláštor zrúcaný zničil, od základov nahor priviedol a po vykonaní diela zomrel v roku 1637 dňa 19. marca. Imrich Lósy arcibiskup ostrihomský šťastne dokončil, blahorečil panny pod rehoľou svätej Kláry Bohu zasvätené uviedol v roku 1640.

Na fasáde budovy je od roku 1956 umiestnená pamätná tabuľa nášho bývalého študenta Bélu Bartóka.

V súčasnosti je budova kláštora priestorom Univerzitnej knižnice v Bratislave, ktorá tu skladuje najstaršie a najcennejšie tlače ako aj organizuje spoločenské podujatia.

Tretia vlastná budova (Grösslingová 18)

Viac o našej súčasnej budove sa dočítate v samostanom texte – viď podmenu na vrchu.

V tejto budove sídlime od roku 1908 s prestávkami v rokoch 1943-45 (2. svetová vojna) a 2008-2010 (rekonštrukcia). V 60-tych rokoch sa škola rozdelila a fungovala aj v budovách na Vazovovej.

Počas vojny (Palisády, Kozia, Dunajská)

Počas 2. svetovej vojny (1943-45) sme boli nájomníkmi v budovách iných škôl. Najprv sa vyučovalo poobede v budove Štátneho cvičného gymnázia na Palisádach, po obsadení budovy nemeckým vojskom prešli obidve školy začiatkom roka 1945 do budovy II. štátneho gymnázia na Kozej ulici, aby sme máj a jún strávili v budove I. štátneho dievčenského gymnázia na Dunajskej ulici. Niektoré triedy boli pravdepodobne alokované aj do budovy vo Svätom Jure.

60-te roky 20. storočia (Vazovova 4 a 38)

Po administratívnych zásahoch štátu do systému základných a stredných škôl sa časť školy presunula počas 60-tych rokov na Vazovovu ulicu, do budovy súčasnej základnej školy a tiež do budovy súčasnej pobočky 1. jazykovej školy na roku ulíc Vazovova a Blumentálska (vtedy Szaboova).

Počas rekonštrukcie (Račianska 78)

V rokoch 2008 až 2010 sa po sto rokoch rekonštruovala budova na Grösslingovej ulici a tak sme sa dočasne presťahovali do budovy na Račianskej ulici číslo 78, do ktorej nás prichýlila domáca Združená stredná škola chemická.

Tretí návrat do tretej vlastnej budovy

A teraz od roku 2010 minimálne na ďalších sto rokov v našej súčasnej budove.

Gamča po väčšinu svojej existencie sídlila a sídli v pekných reprezentatívnych budovách, ktoré často boli a sú kulisou pre iné využitie, populárnu kultúru nevynímajúc. Nižšie uverejňujeme neúplný materiál, ktorý sa nám zatiaľ podarilo zozbierať:

1976

Televízny film Keby som mal dievča

1983

Televízny film Výlet do mladosti

1986

Videoklip Mariky Gombitovej k pesničke Prípad pre rodičov

1995

Televízny seriál Škriatok

1998

Videoklip Michaely Paštékovej k pesničke Kaleráby

2012

Videoklip Veca k pesničke Kúsky mňa
Vystúpenie Pary a Sendrejovcov s pesničkou Celé tie roky vrámci projektu Hudba mesta

2014

Reklamný spot mobilného operátora

2014

Televízny seriál Tajné životy

Budeme radi, keď nám pošlete odkaz na materiál, ktorý sa nám ešte nepodarilo zozbierať.

Prehliadky

Z prevádzkovo-kapacitno-bezpečnostných dôvodov nie je fanúšikom architektúry (t.j. cudzím návštevníkom) dovolený vstup resp. prechádzanie sa po budove a dvore za účelom objavovania ich krás. Ďakujeme za porozumenie!

Kúsok z budovy môžete zažiť s hlasovacím preukazom počas rôznych lokálnych či celoštátnych volieb a referend, kedy sa v budove zvyknú nachádzať hlasovacie miestnosti.

Prehliadky budovy sú možné počas vašich gamčáckych Ad Revidendum stretnutí.

Prenájom

V prípade záujmu o prenájom budovy alebo športových plôch nás prosím kontaktujte emailom.

Parkovanie na školskom dvore pre tretie strany nie je možné.